Letisko Sliač je momentálne najstráženejšou stavebnou zónou Slovenska. Doslova aj obrazne. Na jednej strane sa budujú hangáre pre americké stíhačky F-16, na druhej sa opatrne otvára diskusia o návrate civilného letectva. Môže sa z vojenskej základne opäť stať aj brána pre dovolenkárov, kúpeľných hostí či biznis klientelu? V hre sú milióny eur, záujmy troch ministerstiev a budúcnosť celého regiónu.
Nový Sliač: vojenská pevnosť 21. storočia
Rekonštrukcia letiska oficiálne začala. Potvrdil to minister obrany Robert Kaliňák, ktorý zdôrazňuje, že štát si modernizáciu riadi sám – bez pomoci NATO agentúry NSPA. Konzorcium STRABAG a OAT zvíťazilo vo verejnom obstarávaní s najnižšou ponukou: 40 miliónov EUR bez DPH. Podľa Kaliňáka je rekonštrukcia nielen rýchlejšia, ale aj lacnejšia, než by bola cez zahraničnú agentúru.
Na letisku už dnes vznikajú nové stojiská, rozširuje sa parkovacia plocha a budujú sa hangáre pre stíhačky. V roku 2026 by malo byť všetko hotové – a Sliač sa tak stane hlavným domovom slovenského stíhacieho letectva.
Civilná prevádzka: realita, sen alebo PR?
Kým armáda stavia, cestovný ruch dúfa. Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak nedávno predložil návrh na obnovenie civilných letov. Vláda mu dala mandát rokovať s rezortom dopravy a obrany. O výsledkoch má informovať do februára 2026.
Minister Huliak vidí v letisku obrovský potenciál: „Dostupnosť, poloha a kapacity môžu pritiahnuť medzinárodné konferencie aj turistov. Sliač má šancu stať sa strategickým dopravným bodom stredného Slovenska.“ Rezort tvrdí, že lepšie letecké spojenie môže pomôcť kúpeľníctvu, agroturizmu, aj rozvoju investícií v regióne.
Realita však nie je taká jednoduchá. Náčelník Generálneho štábu Daniel Zmeko varuje pred rizikami. Podľa neho je prevádzka civilných liniek nezlučiteľná s vojenskou ostrou pohotovosťou: „Ak je vo vzduchu stíhačka v pohotovosti, letisko musí zostať voľné. Žiadne charterové odlety.“
Duálny režim? Nádej smerom k Sielnici
Riešenie? Úplne nový civilný terminál. Nie na pôvodnom mieste, ale smerom k obci Sielnica. Znamenalo by to výkup pozemkov, samostatnú prevádzkovú štruktúru a výrazné investície do infraštruktúry. Len tak by mohlo dôjsť k tzv. duálnej prevádzke, pri ktorej by si vojenská a civilná časť neliezli do vlasov (ani do vzduchu).
Minister Kaliňák túto možnosť nevylúčil a pripustil, že o konkrétnom mieste pre civilný terminál sa už diskutuje. Zatiaľ ale ide len o víziu – bez harmonogramu, rozpočtu či investorov.
Mesto dúfa, región čaká
Sliačska primátorka Ľubica Balgová hovorí za celý región: „Pre nás je Sliač jediné letisko na strednom Slovensku. Ak by sme ho dokázali opäť otvoriť pre civilnú dopravu, bol by to nový impulz pre celý kraj.“
Po piatich rokoch bez jediného komerčného letu zostávajú očakávania vysoké – a zároveň opatrné. Slovensko má totiž s letiskovými projektmi zmiešané skúsenosti. Obnovenie prevádzky na Poprade, stagnácia v Piešťanoch, problémy v Žiline – to všetko ukazuje, že nestačí mať dráhu a budovu. Treba aj biznis plán, letecké spojenia, operátorov a pasažierov.
Bude sa na Sliači opäť lietať – aj pre verejnosť?
Ak sa podarí dokončiť vojenskú časť, vybudovať civilný terminál a nájsť prevádzkovateľa, Sliač môže získať novú identitu. Ako kombinované letisko – základňa obrany a zároveň vstupná brána pre turistov a investorov. To však predpokladá súčinnosť troch rezortov, politickú vôľu a ochotu investovať.
Letisko Sliač sa tak stáva symbolom dvoch Slovensk – jednej, ktorá bráni, a druhej, ktorá láka. Medzi hangármi a kúpeľmi, stíhačkami a cykloturistami, sa teraz bude rozhodovať o tom, či tento kúsok stredného Slovenska bude len vojenským bodom na mape – alebo opäť miestom, odkiaľ sa štartuje k novým horizontom.
